1. Úvod do problematiky súkromných vojenských spoločností
1.1 Úvod do problematiky používania terminológie
1.1.1 Analýza pojmu kontraktor
Príslušníci súkromných vojenských spoločností vykonávajúci rôzne operácie vojenského charakteru sú všeobecne označovaní termínom „kontraktori“. Tento termín však mnohí novinári, ale aj akademickí výskumníci zaoberajúci sa problematikou PMCs často zamieňajú za pojem „žoldnier“. Napríklad, profesor pôsobiaci na univerzite v Yale, ktorý píše politické články pre viaceré americké časopisy, D. Bromwich názvom „žoldnier“ označuje všetkých kontraktorov. Argumentuje tým, že kontraktori sú najímaní v situáciách, kedy nie je vhodné použiť oficiálnu armádu. Môže ísť samozrejme o rôzne politické, vojenské i ekonomické dôvody. To je zároveň aj prípad žoldnierov. Z tohto hľadiska je podľa jeho slov pojem „kontraktor“ len synonymom, akýmsi eufemizmom označujúcim žoldniera s cieľom odpútať pozornosť verejnosti od tejto problematiky (Bromwich, 2008).
Vychádzajúc z medzinárodnoprávnej definície, autori zamieňajúci pojmy žoldnier a kontraktor, ako napríklad profesor D. Bromwich, majú do istej miery pravdu. Žoldnieri i kontraktori sa vyznačujú určitými spoločnými vlastnosťami. Podľa článku 47 Dodatkového protokolu I k Ženevským konvenciám z roku 1977 je žoldnierom „osoba, ktorá je špeciálne najatá v mieste alebo zahraničí k tomu, aby bojovala v ozbrojenom konflikte“. Zároveň „svoju účasť na týchto akciách motivuje hlavne osobným ziskom“, pričom jeho odmena „podstatne prevyšuje“ odmenu „sľúbenú alebo platenú kombatantom podobných hodností v ozbrojených silách“ vojnového stavu (Protocol Additional to the Geneva Conventions..., 1977). Tieto znaky môžeme pozorovať aj v prípade pracovníkov PMCs pôsobiacich v oblastiach ozbrojených konfliktov, keďže sú najímaní na rôzne operácie vojenského charakteru a ich motiváciou je hlavne veľký finančný zisk.
Pokrok ve vědě a technice tvoří sny. Technologie je jako kouzelný střevíček. Možná se jednoho dne objeví technologie, kterou lidstvo nezvládne řídit, a zničí nás všechny. Přesto lidstvo vždy platí poplatky dopředu za hledání novějších a lepších technologií. - bývalí plukovníci Čínské lidové armády, Qiao Liang a Wang Xiangsui: Neomezená válka - Úvahy o válce a taktice v éře globalizace 1999, PLA Literature and Arts Publishing, Peking
Zpráva Pentagonu "China Military Power Report 2010" , kterou mají Britské listy k dispozici, varuje před zvýšením vojenských kapacit Číny, zejména s ohledem na americké zájmy při udržení prozápadního systému na Tchajwanu. Američtí vojensko-zpravodajští analytici už několik měsíců bijí na poplach. Důvodem je údajná existence balistické rakety použitelné proti americkým letadlovým lodím. Chloubě impéria. Skrytým důvodem americké paniky je ale nejspíše uměle mediálně zesilovaná potřeba Raytheonu a dalších zbrojních výrobců získat další astronomické prostředky z amerického vojenského rozpočtu na příští rok. USA se tak budou bránit proti hrozbě, která nejspíše neexistuje. Ale mohla by... Možná...
(Článok bol zverejnený so súhlasom Britských listov. Prvýkrát bol publikovaný tu)
On the morning of Nov. 29, two Iranian scientists involved in Iran’s nuclear development program were attacked. One was killed, and the other was injured. According to Iranian media, the deceased, Dr. Majid Shahriari, was heading the team responsible for developing the technology to design a nuclear reactor core, and Time magazine referred to him as the highest-ranking non-appointed individual working on the project.
Official reports indicate that Shahriari was killed when assailants on motorcycles attached a “sticky bomb” to his vehicle and detonated it seconds later. However, the Time magazine report says that an explosive device concealed inside the car detonated and killed him. Shahriari’s driver and wife, both of whom were in the car at the time, were injured.
Meanwhile, on the opposite side of town, Dr. Fereidoon Abassi was injured in a sticky-bomb attack reportedly identical to the one officials said killed Shahriari. His wife was accompanying him and was also injured (some reports indicate that a driver was also in the car at the time of the attack). Abassi and his wife are said to be in stable condition. Abassi is perhaps even more closely linked to Iran’s nuclear program than Shahriari was, since he was a member of the elite Iranian Revolutionary Guard Corps and was named in a 2007 U.N. resolution that sanctioned high-ranking members of Iran’s defense and military agencies believed to be trying to obtain nuclear weapons.
As many of you know, Robert Merry joined STRATFOR as publisher in January. While primarily focused on our business (bless him) he is also a noted reporter (years with The Wall Street Journal as Washington correspondent and head of Congressional Quarterly). Bob knows Washington well, while STRATFOR has always been an outsider there. Since Bob brings a new perspective to STRATFOR, we’d be foolish not to take advantage of it. This analysis marks the first of what will be regular contributions to STRATFOR’s work. His commentary will be titled “Washington Looks at the World” and will focus on the international system through the eyes of official Washington and its unofficial outriders. In this first analysis, Bob focuses on the thinking that went into President Barack Obama’s Aug. 31 speech on the end of U.S. combat operations in Iraq. As with all of STRATFOR’s pieces, it treats political leaders as rational actors and avoids ideology and advocacy. Both are in ample supply in this country, and there is no need to add to it. Bob is not trying to persuade, praise or condemn. Nor is he simply providing facts. He is trying to understand and explain what is happening. I hope you find this of value. I learned something from it. By all means let us know what you think, especially if you like it. Criticisms will also be read but will not be enjoyed nearly as much.
U.S. President Barack Obama’s Aug. 31 Oval Office speech on the end of U.S. combat operations in Iraq had many purposes: to claim a measure of credit for largely fulfilling one of his major campaign promises; to thank those who have served and sacrificed in the cause; to spread the balm of unity over any lingering domestic wounds; to assure Americans that it has all been worth it and that no dishonor was attached to this foreign adventure, which was opposed by many in Obama’s own party and by him from the beginning.
3.4 Regionálna stratégia Izraela a jeho vzťahy s Iránom
Možno nás niekto neoprávnene obviní z anti-sionizmu alebo nebodaj z anti-semitizmu, ale sme presvedčení, že za zložitý kauzálny reťazec násilia a napätia v regióne môže vznik Izraela (nehodnotíme to z morálneho ale len politologického hľadiska). Práve nepriateľstvo medzi Izraelom a regionálnymi moslimskými štátmi tvorí základ súčasnej vyhrotenej geopolitickej situácie v oblasti. Až do 20.stor. boli vzťahy medzi Židmi a moslimami na Blízkom východe v podstate priateľské. Arabské armády sa síce v prvých štyroch storočiach expanzie islamu dopúšťali masakrov na Židoch, tie ale nikdy nedosiahli rozmery európskych pogromov. Počas križiackych výprav sa európske vojská v Palestíne správali k židovským komunitám horšie než k Arabom. Po definitívnom vyhnaní križiakov zo Svätej zeme dokonca mameluckí panovníci podporovali židovské prisťahovalectvo do Egypta, vďaka pracovitosti, vzdelanosti a zručnosti blízkovýchodnej židovskej komunity. Výhodné postavenie dosiahli Židia aj v Perzii.
ÁZIA 
